Web stránka Oszkár Világi

Press

Absurdistan

Ako budovať štát? Večná dilema tých, ktorí sú pri moci. Či ho budovať na princípe, že štát slúži občanom, alebo naopak, že štát si vynucuje, predpisuje všetko a občan, poznajúc svoje povinnosti, všetko vykoná, lebo inak ho štát z pozície silnejšieho potrestá. História Slovenska ukazuje, že sme si vybrali vždy tú druhú alternatívu. Lebo sme mali vládcov, ktorí boli socializovaní v autoritatívnom režime a aj tomu uverili, alebo sme mali vládcov, ktorí mali lepšie obleky ako z Ozety, ale verili svojej múdrosti. Návrh, že ministerstvo financií musí vedieť o bankových prevodoch podnikateľov a firiem, je absurdný, a zároveň bizarný. Až sem sme sa dostali v honbe na čarodejnice.

Korupcia existuje, pretože zlyháva štát, a nie preto, že občania skúšajú, ako obísť zákony. Ak štát a štátny aparát fungujú vzorovo, netreba ukladať ďalšie povinnosti, aby tie prvotné boli dodržané. Bankové tajomstvo je dôležité, aby bol občan chránený. Je to výdobytok modernej občianskej spoločnosti. Ak štát vidí všetky prevody podnikateľov, vidí aj nákupy ich klientov, takže všetkých nás nepodnikateľov. Bankové tajomstvo je chránené zákonom, kto ho vyzrádza, bude potrestaný. Ale úradník môže vyzrádzať beztrestne. A dám ruku do ohňa, že vyzrádzať bude.

Druhým príkladom obdobného myslenia je novela zákona o registri partnerov verejného sektora. Už samotný zákon je absurdný, lebo obsahuje ustanovenie, že do registra sa musíte prihlásiť aj vtedy, keď síce priamo nedodávate štátu, ale váš zákazník áno. Vy by ste o tom, vzhľadom na povahu vecí, mali vedieť. Môj zákazník kúpi odo mňa liter benzínu a predá ho štátu. Logicky je zverejnený v registri zmlúv. Rýchlo sa musím prihlásiť do registra partnerov verejného sektora aj ja, hoci neviem, či ten liter, čo predal štátu, kúpil odo mňa alebo od suseda. Ak to nespravím a môj klient bude tvrdiť, že ten liter bol odo mňa, budem potrestaný.

Myslel som si, že keď novela, tak k lepšiemu. Ale dočítal som sa, že blízkymi osobami sú aj osoby, ktoré už blízkymi podľa Občianskeho zákonníka nie sú. Jednoduchý príklad: s manželkou máme spoločnú firmu, ale po našom rozvode ju bude vlastniť iba manželka a firma začne dodávať štátu ceruzky. Ja som konaním bývalej manželky viazaný ešte dva roky, napriek tomu už firmu nevlastním. To, že jej konanie neviem ovplyvniť, už nikoho na strane štáte nezaujíma. Rozumiem, že úradník sa cíti pri moci, veď je doba, keď najväčším nepriateľom je občan, ale netreba zabudnúť, že dane neplatia úradníci, ale občania. A pri voľbách je vždy viac občanov ako úradníkov.