Juncker – náš líder
Z historického pohľadu bude Juncker iba tragikomickou figúrkou v dejinách.
Blížia sa voľby do Európskeho parlamentu, a teda čas zhodnotiť, ako vyzerala Európa pod vládou Jeana-Clauda Junckera. Ako sa to začalo? Samotná zhoda o osobe predsedu Európskej komisie bola pod taktovkou Nemecka. Nemcom Juncker vyhovoval z dvoch dôvodov. Podporoval predstavy Angely Merkelovej o oživení európskej ekonomiky aj v otázke migrácie (v roku 2014 ešte nebola markantná, ale už rástli náznaky o možnom konflikte). Druhým dôvodom bola absolútna lojalita k nemecko-francúzskej koalícii a prísľub adaptácie ekonomických a politických požiadaviek týchto dvoch štátov.
Juncker tiež sľúbil posilniť postavenie Komisie a začal posilnením toho svojho. V prvých mesiacoch nakreslil novú organizačnú štruktúru Komisie so silnejšími právomocami predsedu na úkor komisárov. Vymyslel systém, aby sa všetci zodpovedali jeho kabinetu a on mal právo odňať určité citlivé alebo pre neho dôležité (uhol pohľadu) veci komisárom a vziať do svojej rozhodovacej právomoci. Prvým veľkým politickým krokom bol Junckerov ekonomický balík vo výške 500 miliárd eur s cieľom oživiť európsku ekonomiku. V skutočnosti to bolo vytvorenie nového systému bez pravidiel, pretože tie sa flexibilne menili.
V skutočnosti Nemci a Francúzi mali najväčší vplyv na to, komu tie peniaze pomôžu. Ekonomike strednej Európy sa ušlo len málo, keďže Nemcom a Francúzom veľmi nezáleží na tom, aby sa v tejto časti kontinentu posilnil priemysel s lokálnymi vlastníkmi. Skôr mali záujem, aby spotrebiteľská sila pomáhala už silným západným firmám vytvoriť takzvané relevantné trhy. Potom prišla migračná kríza. Treba sa pozrieť na Junckerov prejav v EP o stave Únie v roku 2015. Niektorí emocionálne predávkovaní poslanci aj postojačky tlieskali predsedovi. Výsledok? Všetko bolo naopak, ako Juncker predvídal. Európa je dnes uzavretá pred migrantmi, kvóty neboli a Merkelová spolu s ďalšími politikmi skončili svoju politickú kariéru práve na tejto otázke.
Briti sa pozerali, ako Juncker nosí kávu Nemcom a Francúzom, a zistili, že keď si aj oni chcú objednať, kaviareň je zavretá. Rozhodli sa ju opustiť. Koluje fáma, že David Cameron výslovne žiadal, aby Juncker nešiel do Veľkej Británie počas kampane o referende, lebo by bol priťažujúcim faktorom.
Junckerovo vládnutie možno zosumarizovať tak, že ekonomicky je Európa slabšia, autorita Komisie je asi najnižšia, vytvoril najväčšiu vnútornú hodnotovú krízu v dejinách Únie a podarilo sa mu vytlačiť Britov. Z historického pohľadu bude Juncker iba tragikomickou figúrkou v dejinách. Tragédiou je, že sme to museli prežiť v prítomnom čase.
