Kam smeruje cena ropy, píše šéf Slovnaftu exkluzívne pre HN
Mnohí sa ma pýtajú, ako ešte môže klesať cena ropy, či je to dlhodobý, alebo iba krátkodobý trend. Treba povedať, že cena ropy vždy kolísala. Jeden z najvýraznejších pádov bol v roku 1998, keď sa benchmarková ropa Brent prepadla až pod 9 dolárov za barel. Prognózy hovorili o pokračovaní poklesu. Trend sa však otočil a v lete 2008 ropa stála vyše 140 dolárov za barel. V dôsledku finančnej krízy jej cena padla pod 40 dolárov, a opäť stúpla a udržiavala sa do leta 2014 nad 100 dolármi.
Klesajúci trend je podmienený rôznymi skutočnosťami, ktoré sú niekedy následkom iných skutočností. Ako sa to začalo naposledy? V roku 2014 sa denne ťažilo približne 95 miliónov barelov, ale na trhoch, vo fyzických i papierových obchodoch, sa údajne obchodovalo až so 140 miliónmi barelov. Takže špekulácie, ktoré v modernej dobe vždy rozkývali ceny na trhoch, zohrávali aj teraz istú úlohu. Okrem toho v USA sa už naplno rozmohla ťažba bridlicovej ropy. Ponuka na trhu výrazne narástla a špekulanti pochopili, že už neexistuje rovnováha medzi fyzickou ťažbou a fyzickou spotrebou. Vystúpili zo svojich obchodných pozícií a to bol začiatok pádu ceny. Ťažba z bridlíc bola vtedy drahá a pod 80 dolármi za barel nevýhodná. Saudská Arábia sa rozhodla, že zvýši ťažbu, aby klesla cena ropy pod hranicu ziskovosti amerických ťažiarov.
Spojené štáty jedným okom plakali, druhým sa smiali. Pád ceny ropy totiž negatívne ovplyvňoval ruský rozpočet, a už vtedy úplne horel konflikt medzi Ruskom a USA. Stalo sa však aj niečo „zázračné“, americké bridlicové spoločnosti sa dokázali prispôsobiť. Udržali ťažbu, zredukovali počet vrtov o viac ako polovicu a znížili jednotkové ťažobné náklady na polovicu. Takto sa USA stali popri Saudskej Arábii najväčším ťažiarom. Saudi a ostatní tradiční ťažiari pokračovali vo zvýšenej ťažbe, Čína stagnovala v spotrebe, a navyše sa na trhu na strane ponuky ropy objavil nový hráč – Irán. Výsledok? Cena ropy padla k 25 dolárom.
Otázka je, čo bude nasledovať. Samozrejme, nízke ceny komplikujú život aj bridlicovým hráčom a nevieme, či ostanú v súťaži. Veľké spoločnosti stopli nákladné projekty na ťažbu v hlbokom mori a zredukovali investície do mnohých suchozemských vrtov. Toto sa v strednodobom horizonte prejaví vo vyrovnaní sa ponuky a dopytu. Predpokladám, že do troch rokov sa cena za barel ustáli medzi 50 až 60 dolármi. Či to bude dlhodobo, alebo to bude odrazový mostík pre vyššie ceny, ťažko predvídať. Silný dolár a nízke ceny energie sú však bezpochyby veľkou príležitosťou pre európsky priemysel konečne sa po rokoch riadne nadýchnuť.
