Krásne myšlienky
V globálnom meradle zanecháva momentálne Európa najmenšiu uhlíkovú stopu približne 12 percent, hoci tvorí približne štvrtinu celosvetového HDP. Napriek tomu si ide dávať najambicióznejšie ciele v jej znižovaní. Najväčší znečisťovatelia, teda Amerika, Ázia a v budúcnosti aj Afrika, dlhodobo ignorujú tieto environmentálne požiadavky.
Je tak zjavné, že ak chce svet riešiť dosah ľudskej existencie, tak Európa síce môže byť pionierom ideí, ukazovateľom technologických riešení pre iných, ale jej vplyv na globálnu redukciu záťaže bude čím ďalej menší až smiešny.
Menej smiešnym pre bežných Európanov, podnikateľov a aj štáty bude to, ak sa opäť bezhlavo vydáme na cestu stanovovania si nadpozemských i sebazničujúcich cieľov, ako sú plány EÚ ohľadne tzv. klimatického balíčka (40-percentná redukcia emisií oproti roku 1990, 27-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energií, 25-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti). Jeho prijatie v tejto podobe vyženie oceliarov, cementárov, gumárov, rafinérie, železiarov a mnoho iných podnikateľov z Európy tam, kde podmienky na podnikanie a požiadavky na emisie nebudú, či budú len mierne. V takomto prípade prídeme o zamestnanosť, ale i o nezávislosť, keďže železo, cement, pneumatiky, naftu či plasty si už nebudeme vyrábať tu doma, ale ich len dovážať.
Iste môžem byť napádaný, že zmýšľam po starom a nechcem, aby takýto typ priemyslu v EÚ a na Slovensku skončil. Rovnako tak však je možné odpovedať, že Európania si neprestanú kupovať autá, stavať domy a cesty z betónu a železa, kupovať mobily. Pretože inak len presunieme výrobu týchto tovarov za hranice, ale celosvetový problém tým nevyriešime. Navyše stavanie si úradných limitujúcich cieľov vnímam aj ako zbytočné, keďže my sami podnikatelia vidíme to, že musíme redukovať našu napr. energetickú náročnosť výroby, keďže obchodujeme na globálnom ihrisku. Samozrejme, pokiaľ prijmú rovnaké ciele aj podstatne väčší znečisťovatelia vo svete, tak je dobré netrhať partiu, lebo budú platiť rovnaké pravidlá hry. Hoci vnímam, že tu môže nastať prirodzený rozpor v podobe výčitky zo strany Číny či Indonézie: veď vy Európania a Američania ste zbohatli v minulosti na využívaní energií a zdrojov Zeme – tak prečo my by sme na to nemali nárok. Ale to je na inú, dlhšiu debatu o tom, či je vôbec v dnešnej dobe a stave životného prostredia či zdravia populácie rozumné rozmýšľať ako v dobe minulej.
