Nepoučiteľné Slovensko
Náš plán obnovy sa riadi dvomi princípmi: všetko vie najlepšie štát a súkromný sektor sa radšej na nič nepýtajme.
Pri každej kríze je dôležité vedieť, že neprináša len zlé správy, ale aj príležitosti. Nové rozvojové podnety a zavedenie noviniek, na druhej strane odklon či zrušenie zaužívaných postupov a procesov môžu naštartovať nielen biznis, ale aj ekonomiku štátu. Navyše mnohí od tohto plánu očakávajú aj skokové vyriešenie environmentálnych aspektov nášho životného štandardu. Ak sa na to pozrieme ešte z vyššej perspektívy, pre európske krajiny to môže byť správny impulz, ako sa vrátiť z pozície porazeného k stolu, kde sa rozdávajú karty v hre o svetovú ekonomiku.
Pri čítaní slovenského plánu obnovy vidíme, že vychádzame z princípu striktnej štátnej koordinácie. Súkromný sektor sa síce môže uchádzať o zákazky, ale to, čo a kedy sa bude robiť, určuje štát. Uvediem príklad: štát v pláne obnovy uvádza, že chce postaviť sedem nemocníc. Ja si, naopak, myslím, že do roku 2026 nepostaví ani jednu nemocnicu a naše ministerstvá ani nemajú koncepciu, čo by v týchto budovách chceli prevádzkovať. Takže základným princípom je, že všetko organizuje štát a ostatní sa len prizerajú.
V strednej Európe sa zdáme jedinými, kto to takto robí. V ostatných štátoch pozbierali projekty a fond obnovy riešia ako súbor projektov a ideí, kde je zastúpený súkromný sektor aj štát. Napríklad pri stavbe železničnej infraštruktúry alebo aktivitách firiem v oblasti obehového hospodárstva a recyklácie odpadov či investičnými projektmi na posilnenie konkurencieschopnosti kľúčových súčasných alebo budúcich ťahúňov ekonomiky.
Náš plán obnovy sa riadi dvomi princípmi: všetko vie najlepšie štát a súkromný sektor sa radšej na nič nepýtajme, aby politici neboli obvinení, že niekoho uprednostnili. Takže radšej nikto nič nedostane a rozdeľovanie peňazí bude na bedrách radových úradníkov bez jasnej vízie štátu či prepojenia s reálnym podnikateľským prostredím.
Takýmto prístupom je otázny náš príspevok k ambíciám Európskej únie byť príkladom pre svet v nových technológiách a udržateľnosti, strácame možnosť rozvíjať ekonomiku a nakoniec hrozí, že ani nevyužijeme peniaze fondu obnovy efektívne. Historická šanca nám preteká pomedzi prsty. Je to veľká škoda, pretože dobre nastavený a realizovaný plán určí charakter Slovenska na niekoľko generácií. Okolo nás to všetci pochopili, u nás to tiež všetci pochopili okrem tých, ktorí rozhodujú.
