Rád pracujem v tíme
február 2011 - Rozhovor s Oszkárom Világim uverejnený v SK a HU verzii mesačníka Štýl & elán
V deň, keď slnko zázračne preťalo sychravé počasie, sme mali príležitosť na výnimočné stretnutie. Rozhovor nám poskytol človek, ktorý pred svetlami reflektorov uprednostňuje pokoj pracovne a intimitu súkromia. Oszkár Világi, predseda predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT, je známy predovšetkým ako vrcholový manažér ropnej spoločnosti. Okrem toho však má aj funkciu otca, zmysel pre humor a obdivuhodnú rozvahu, ktorá z neho robí charizmatickú osobnosť.
Štýl a Elán: Pri fotografovaní som si všimol, že ste sa s potešením zbavili obleku. Mali ste niekedy zamestnanie, kde nebolo podmienkou "úradné" oblečenie?
Oskar Világi: Chvíľu áno. Vyštudoval som právo a po univerzite som pracoval ako koncipient u notára. Prvý mesiac som ešte nemusel chodiť v obleku, ale potom mi môj nadriadený naznačil, že prišiel čas na zmenu. S tým bol len jediný problém, že v tom čase som vozil našu dcérku do škôlky na bicykli, čo bolo v obleku veľmi obtiažne. V lete sa to ešte ako-tak dalo, ale v zime v kabáte sa z toho stávala vážna výzva. Každé ráno som odkrútil štyri kilometre a musel som si dávať pozor, aby som na pracovisko nedorazil v oblečení, poznačenom jazdou na bicykli. Aj ako politik som nosil oblek. V tom čase to už bola nevyhnutnosť.
Š & E: Kedy ste si kúpili svoj prvý "riadny" oblek?
O.V.: Myslím, že niekedy okolo roku '89. Pamätám si, že to bol krásny hnedý oblek, veľmi drahý. Dal som zaň 2300 československých korún, čo zodpovedalo môjmu mesačnému notárskemu platu. O predošlom oblečení, ktoré bolo možné kúpiť za socializmu, radšej ani nehovorme... síce, aj prvý oblek bol československý kus. Nosil som ho dlho.
Š & E: Máte ho ešte?
O.V.: Už nie. Život neskôr priniesol to, že obleky ma sprevádzajú počas celej mojej kariéry. Cez víkendy sa však obliekam ležérne, športovo a som vyslovene nervózny, keď musím ísť na miesta, kde sa vyžaduje oblek. Celý deň ležérne v prírode, no kto by mal náladu natiahnuť si len pre večeru formálne oblečenie? Našťastie sa už akceptuje, že "oblekári" chcú byť aspoň cez víkendy v niečom uvoľnenejšom. Počas víkendov patria odpočinok, rodina, ležérnosť a práca spolu, pretože aj vtedy sa musím venovať práci.
Š & E: Ako vyzerajú vaše všedné dni? Kedy si oblek obliekate a kedy ho môžete odložiť?
O.V.: Už roky začínam o pol ôsmej ráno a končím neskoro večer. Môj priemerný pracovný deň, ak sa nevyskytne cestovanie alebo niečo iné, má 12-14 hodín.
Š & E: Máte rád aj športový štýl?
O.V.: Áno, ale ani to nie je také jednoduché. Mám rád "casual" veci, ale človek si musí dávať pozor. Nestačí, aby som v nich len dobre vyzeral. Pre mňa je dôležité aj to, aj aby som sa cítil pohodlne. Sú veci, ktoré sú pohodlné, ale nepristanú mi. Alebo naopak.
Š & E: Dbáte na to, že čo si oblečiete? Rozhodujete sa sám, alebo vám niekto našepkáva?
O.V.: V posledných rokoch nakupujem sám. Považujem za dôležité, aby oblečenie podporovalo sebadôveru. Či už ide o oblek, košeľu alebo niečo voľnejšie. Ani to nemusí byť drahé. Na človeku vidno, keď šaty nosí pohodlne, sebavedomo. Všimnú si to aj iní.
Š & E: Ale vyťahané tepláky by ste si asi neobliekli ani doma, nech by boli akokoľvek pohodlné.
O.V.: Počas mojich gymnaziálnych štúdií sme raz navštívili Prahu a stretli sme sa tam s maďarskou partiou. Jeden chalan nemal peniaze a navrhol mi, aby som kúpil jeho pulóver. Kúpil som. Tento pulóver bol dlho môj obľúbený. Sú kusy oblečenia, ktoré nosíme dlho a lipneme na nich.
Š & E: Tvrdíte, že dobré oblečenie poskytuje sebadôveru. To je pri vašej práci zrejme nevyhnutné. Koľkí ľudia pracujú pod vaším vedením?
O.V.: V Slovnafte asi 3700 ľudí. Zo skutočného generálneho riaditeľa musí vyžarovať sebadôvera a sila. Neistý vedúci, ktorý sa správa zmätene, nie je schopný riadiť ľudí a ťahať tím dopredu. A ja som navyše typ, ktorý je spokojný až vtedy, keď musí zápoliť s množstvom problémov. Keď prichádzajú starosti, ťažkosti. Keď nastane kríza, viem byť chladný a pokojný. V krízových situáciách si viem vždy udržať rozvahu.
Š & E: Ste rozvážny práve vtedy, keď horí dom?
O.V.: Asi tak. Ak dom nehorí, som náchylnejší strácať trpezlivosť, nechať sa vyviesť z miery. Keď nie je krízová situácia, človek sa stavia k veciam ležérnejšie a vtedy ho vie veľa vecí rozčúliť. Keď ale nastane problém, všetky sily sústreďujem na danú úlohu a som chladnokrvný.
Š & E: V tom prípade ste svetovú krízu v uplynulých rokoch prežili skutočne pokojne.
O.V.: Kríza nás predovšetkým naučila, že sa musíme oveľa viac sústrediť na našu prácu. Pred krízou bolo pre obchodnú aj súkromnú sféru príznačné bezuzdné utrácanie. Môžem uviesť príklad. Keď sme si šli zalyžovať do Rakúska, videl som, že ľudia si objednávajú drahý štvoreurový alkohol po desať, dvadsať pohárikov, za celú tácku, a nepijú, ale chlascú. Drahý alkohol v absurdnom množstve. Darí sa ľuďom tak dobre, že to môžu dovoliť? Ale toto sa skončilo. Prišla kríza a bolo treba zvážiť každú útratu. Mňa táto kríza nevyviedla z miery. Ako som už spomenul, krízová situácia mi sedí. Vďaka kríze sme začali rozmýšľať inak ako ostatní.
Š & E: Čo bolo najdôležitejším ponaučením z krízy?
O.V.: Poučné bolo najmä obdobie, ktoré kríze predchádzalo. Nesmieme uveriť, že z neexistujúcich peňazí sa dajú vytvoriť existujúce peniaze. To nefunguje. Istý môj profesor v Londýne ešte v deväťdesiatych rokoch často hovoril: Pán Világi, kapitalizmus sa nedá budovať bez peňazí. Ekonomický systém, ekonomickú budúcnosť je možné založiť len na reálnych hodnotách. Ak chýbajú, tak sa to skôr či neskôr skončí. To isté platí aj pre podniky. Stavať sa dá len na skutočných základoch. Treba kráčať po reálnej ceste a "nelietať".
Š & E: Pôvodne ste právnik. Kde ste sa naučili obchodu?
O.V.: Právnik má vždy k obchodu blízko. Keď som pracoval ako právnik, zaoberal som sa najmä nákupom firiem. To bola jedna zo silných stránok našej kancelárie. Priviedlo ma to bližšie k obchodu, ale vždy som mal k nemu afinitu. V mojom prípade ide pravdepodobne o šťastnú zmes daností, príťažlivosti a záujmu. A ešte nejakých tých schopností. Ťažšie by sa mi darilo kresliť, spievať, alebo hrať na klavíri; tam sú so mnou problémy. Toto mi ide pravdepodobne ľahšie.
Š & E: Za akého biznismena sa považujete a ako podľa vášho názoru vnímajú vaše aktivity iní?
O.V.: V obchodnom živote je veľmi dôležitá vierohodnosť. U mňa existuje. Čo sľúbim, to dodržím. A ďalšia vec je, že mám zdravý sedliacky rozum. To znamená, že v obchode nehľadám zložité, ale jednoduché veci. Každý obchod má svoju základnú líniu, ktorú keď nájdeme, budeme úspešní. Snažím sa o korektnosť. Je dobré, ak na konci rokovaní biznismeni vstanú od stola a povedia: je to v poriadku, každý si prišiel na svoje, v rámci svojich hraníc.
Š & E: Ako si vyberáte svojich spolupracovníkov? Na čo upriamujete pozornosť a akým požiadavkám musia zodpovedať tí, ktorých prijmete do svojho tímu?
O.V.: Rád pracujem s predstaviteľmi mladšej generácie. Pociťujem to tak, že oni sú tí pružnejší. Obľubujem ľudí, u ktorých vidím, že radi pracujú, radi podávajú veľký výkon. A na druhej strane mám rád ľudí, v ktorých je kus skromnosti. Takých, ktorí neulietajú.
Š & E: Rád odmeňujete?
O.V.: Odmeňovať je ťažké, vždy mi spôsobuje vážnu dilemu. Odhadnúť správnu mieru a byť pritom uznanlivý. Mám rád, keď si veci vyjasníme dopredu, dohodneme sa, kto má akú úlohu, akú prácu - a kto ju ako vykoná, podľa toho dostane odmenu. Aj dobrú, aj zlú.
Š & E: V médiách som o vás našiel len veľmi málo článkov. Rozhovory poskytujete zriedkavo. Úmyselne sa vyhýbate rozruchu okolo vás?
O.V.: Odpoveď je áno. Radšej by som povedal, že sa to takto vyvinulo.
Š & E: Z toho, čo bolo o vás publikované, vyplýva, že je potrebné dať si na vás pozor. Údajne ak máte pocit, že na vás tlač útočí neprávom alebo vás neprávom kritizuje, ste schopný vec dohnať do právnych dôsledkov. Vykľuje sa z vás vtedy právnik?
O.V.: Tento príbeh má svoje súvislosti. V minulosti som sa zamiešal do pozičných bojov okolo Strany maďarskej koalície a časť slovenských novinárov o mne nepretržite publikovala veci, ktoré neboli pravdivé. Pokúsil som sa tolerovať to, vysporiadať sa s tým mierovou cestou, ale nedalo sa. Písali o mne také veci a používali také prívlastky – napríklad ma neustále nazývali "sivou eminenciou" – ktoré boli v rozpore s pravdou. Pohár trpezlivosti pretiekol a vtedy som požiadal právnikov, aby zasiahli. A čuduj sa svete, za rok sa to podarilo zastaviť. Pre mňa z toho vyplynulo poučenie, že bolo treba zakročiť skôr. Môj problém netkvie v tlači. Ak ma požiadajú o rozhovor, som otvorený, ak viem, odpoviem na otázky. Ale séria útokov bola o inom. Preto som to riešil právnou cestou a vznikol z toho mýtus.
Š & E: Nechýba vám politika? Nepomýšľate na návrat?
O.V.: Nie, nechýba. Bola to jedna etapa v mojom živote, ktorá sa uzavrela. To, čo robím teraz, mi úplne vyhovuje a vypĺňa celý môj čas.
Š & E: Ale s verejným životom ste nepretrhli všetky väzby.
O.V.: Rád pomáham, rád podporujem to, za čím je práca a výkon. Kultúra, umenie, školy... Bol by som rád, keby si Maďari na Slovensku udržali svoje hodnoty a rozvíjali ich.
Š & E: Ako znáša vaša rodina, že ste málo doma?
O.V.: Od roku 1989 si zvykli, že som často preč. Ale snažím sa tráviť s nimi viac času. Vždy si vieme navzájom povedať a poskytnúť niečo nové. Preto sme dobre fungujúca rodina. So svojou dcérou mám veľmi dobrý vzťah, ale je pravda, že prvých desať-pätnásť rokov jej života ma videla málo. Môj syn má teraz štrnásť rokov, u neho sa snažím tento stratený čas dohnať.
Š & E: Keď ste s rodinou, viete sa odpútať od práce alebo visíte stále na internete a telefonujete?
O.V.: Nie som typ závislý na internete. Ani televízor nepozeráme, nanajvýš môj syn. Nová móda typu Facebooku, to nie je môj život. Radšej čítame, pozrieme si film, to nás vypne. Máme menšie domáce kino. Žijeme vo svojom tichom, konzervatívnom svete v Dunajskej Strede. Telefón síce patrí k mojej práci, ale dnes som si už zaviedol systém, vďaka ktorému zvoní menej.
Š & E: Aký film ste videli naposledy?
O.V.: Emmu, na odporúčanie mojej ženy. A nedávno jeden film s Clintom Eastwoodom. Ale inak som taký "všežravec", mám doma niekoľko sto, možno tisícku filmov. Mám rád Pasoliniho, minule som si pozrel aj film od Mastroianniho a veľmi sa mi páčil. Mám rád všetko, čo ma zaujme.
Vizitka
Oszkár Világi
predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SLOVNAFT, a.s.
JUDr. Oszkár Világi ukončil v roku 1985 štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1991 dosiahol akademickú hodnosť D.C.L. O rok neskôr založil úspešnú právnickú kanceláriu Csekes, Világi, Drgonec & Partners.
V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom a podpredsedom československého parlamentu. Počas svojej profesionálnej kariéry zastával viaceré funkcie v riadiacich aj kontrolných orgánoch významných slovenských spoločností. Od roku 2003 do roku 2005 bol členom dozornej rady SLOVNAFT, a.s., od roku 2005 členom predstavenstva, od 1. marca 2006 sa stal generálnym riaditeľom SLOVNAFT, a.s. Od 18. apríla 2009 je zároveň predsedom predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT, a.s.
