Rovnica s mnohými neznámymi
Malta 5 percent, Veľká Británia 5 percent, Holandsko 6 percent, Francúzsko 6 percent, Nemecko 7 percent, Slovensko 20 percent. Tento šokujúci rozdiel v percentuálnej sadzbe DPH je iba veľmi ťažko uveriteľný, najmä v kontexte maloobchodnej matematiky. Ak liter mlieka stojí v nemeckom supermarkete euro a v tom slovenskom takisto euro, potom rozdiel z jeho maloobchodnej ceny si v Nemecku delia farmári, spracovatelia a obchodníci. Na Slovensku to berie štát. Doteraz. Sedliacky rozum hovorí, že bez ohľadu na to, kto zníži DPH na potraviny o polovicu, si zaslúži absolutórium. Myslím si však, že tento krok má v sebe skrytých mnoho otáznikov, a tak je možné, že spotrebitelia nebudú úplne spokojní.
Podľa prognóz by mal štát znížením DPH na potraviny z dvadsať na desať percent ročne pustiť do obehu približne 215 miliónov eur. Tento krok, hoci mnohí premiéra Fica kritizujú za jeho populistický charakter, má jemné systémové znaky, aj keď možno pôvodným úmyslom vlády bolo skôr plošne stlačiť ceny potravín pre konečných spotrebiteľov. Jedným z mylných očakávaní spotrebiteľov je to, že rožky či mlieko zlacnia o 10 percent. Ale podľa matematiky sa zníženie DPH z 20 na 10 percent prejaví poklesom konečnej ceny len o čosi vyše 8 percent.
Ďalej, ak sa naplnia prognózy niektorých štúdií, tak asi iba 30 percent z tohto zníženia sa pretaví do konečných cien potravín. Zvyšok by si mali deliť výrobcovia, spracovatelia, distribútori. „Kľúče od miešačky“ budú držať všetci menovaní, avšak najsilnejšie ruky budú mať zrejme obchodníci. Pre jednoduchosť: ak pokles DPH obchodníci naplno premietnu v maloobchodných cenách, urobia radosť spotrebiteľom. Ak ponechajú ceny nezmenené a rozdiel bude ich marža, urobia radosť svojim akcionárom. Ak ponechajú ceny nezmenené a o maržu sa podelia so spracovateľmi a prvovýrobcami, môže to byť zároveň aj dobrá správa pre zamestnancov v potravinárskom sektore, najmä tých, čo v ňom pracujú na vidieku. Vychádzam z presvedčenia, že viac peňazí v obehu môže znamenať v prvovýrobe možno viac pracovných miest, možno vyššie platy, možno vyššiu kvalitu potravín, možno o niečo lepšie podmienky pre ľudí s nižším príjmom. Možno dokážeme z týchto peňazí zastaviť dlhodobý úpadok vidieka, ktorý dnes nie je schopný účinne konkurovať zahraničiu. Možno... pretože táto dépeháčková rovnica má príliš veľa neznámych.
