Web stránka Oszkár Világi

Press

Samostatní by sme už dnes neprežili

9.12.2010 - Rozhovor * Generálny riaditeľ slovenskej rafinérskej jednotky Slovnaft Oszkár Világi pre HN:

Rozhovory s ľuďmi, ktorí posúvajú hranice slovenského biznisu, vám ponúkame v seriáli Kapitáni slovenského priemyslu.


* V minulosti ste pripravovali program pre Maďarskú nezávislú iniciatívu, koketovali ste so Stranou maďarskej koalície, no pred vyše desiatimi rokmi ste povedali, že s politikou končíte. Dnes šéfujete Slovnaftu. Dokáže taký strategický podnik zostať mimo politiky?

Áno aj nie. Veľké energetické firmy žijú v určitom politickospoločenskom prostredí ako všetci. Musia si byť vedomé toho, že sú závislé od politiky, že politika robí pravidlá fungovania trhu, ako daňové zákony či zákony regulujúce energetiku. Aj Slovnaft teda musí zákony sledovať, aplikovať ich a signalizovať, ak majú tieto zákony silne negatívny efekt. Jeho sila je zjavná, tvorí dve percentá HDP, je teda partnerom politiky, no nerobí ju. A ani ja osobne už nechcem nikdy robiť politiku.

* Berie vás vláda ako partnera pri tvorbe energetických zákonov?

Sme súčasťou Republikovej únie zamestnávateľov, cez ktorú komunikujeme s vládou. Sme aj členom združenia firiem, ktoré na Slovensku predávajú ropné a petrochemické produkty. Tam spolupracuje s ministerstvom hospodárstva.

* Ako vychádzate s vládou, ak vezmeme do úvahy, že to bolo ministerstvo financií za šéfovania práve Ivana Mikloša, ktoré vás v minulosti pokutovalo za monopolné postavenie na trhu?

Mali sme spolu súdny spor, ktorý sa skončil nerozhodným výsledkom. Každú vládu sa snažíme vnímať len cez opatrenia, ktoré realizuje. Vítam tie, ktoré chcú naštartovať ekonomiku. Spotreba je pre nás dôležitý faktor existencie. Keď klesá, pociťujeme to, keď stúpa, je to dobrý signál. V porovnaní s ostatnými krajinami regiónu vnímam vývoj na Slovensku pozitívne. Zatiaľ vláda pomáha podnikateľskému prostrediu a chápem, že musíme niečo zaplatiť za to, že deficit je veľký. No musí aj ona robiť poriadok na vlastnom dvore.

* Kde vidíte hranicu medzi tým, ako by cenotvorba mala kopírovať vývoj na trhu a sociálnym aspektom – nezvyšovať cenu, lebo sa to dotkne občanov?

Takto cenotvorbu nemôžeme vnímať. Naša cenotvorba musí vychádzať z toho, že existuje európsky trh, ktorý je ohraničený európskou úniou. Mimo toho je ešte stredoeurópsky, ktorý je ohraničený logistickou efektívnosťou dodania tovaru. Predávame v tomto regióne v okruhu 500 – 600 kilometrov. Na tomto trhu existuje veľká konkurencia. Sedemdesiat percent produktov vyvážame do zahraničia, no štyridsať percent príde zo zahraničia na Slovensko. Ceny sa teda v tomto regióne tvoria podľa dopytu a ponuky, nesmú sa tvoriť na politických základoch.

* Ceny ropy pred krízou lámali rekordy. Príchodom krízy sa poklesom spotreby prepadol dopyt po rope. Kedy ste to pocítili?

Hneď. Naše produkty sú kótované na všetkých burzách, takže sme boli súčasťou poklesu. No kým napríklad elektrická energia si držala ešte aj rok a pol po začatí krízy vysokú cenu, my sme mali už vyššie vstupy, no produkty mali nízke ceny. Začali sme preto redukovať vnútorné rezervy, teda náklady. Najväčší podiel na nákladoch, až 80 percent, pritom tvoria externé faktory ako ropa, elektrická energia a plyn.

* Aj ste prepúšťali?

Povedali sme si, že nechceme prepúšťať. Už v roku 2002 sme radikálne znížili počet našich zamestnacov. Takisto sme sa rozhodli, že nezoberieme zamestnancom ani benefity. Patrí to k našej firemnej kultúre. Neznižovali sme teda platy, no ani nezvyšovali. Možno iný manažment by spravil väčšie škrty, ale nemyslím si, že by tým priniesol väčšie benefity firme. Mohol som aj ja znížiť stavy o 10 – 15 percent, no keď sa kríza skončí, odborníkov, ktorí tu pracujú desať či pätnásť rokov, by som nevedel dostať späť. Na druhej strane sme začali vnímať firmu inak. Nastavujeme ju na pružnejší režim aj napriek tomu, že petrochemický a ropný biznis je kvôli environmentálnemu nebezpečenstvu nastavený konzervatívne.

* Museli ste pribrzdiť aj investície?

Aj keď to málokto vníma, každý rok investujeme veľké sumy. V normálnych časoch je to ročne zhruba sto miliónov eur. V investíciách pokračujeme aj napriek kríze, ak je návratnosť jeden až jeden a pol roka. Robíme tiež investície, ktoré od nás vyžaduje zákon, ako je napríklad zníženie emisií síry v teplárni. Ide pritom o investíciu za takmer 50 miliónov eur.

* Kde sú mantinely ziskovosti, že môžete v kríze investovať?

Mali sme dva zdroje. Jednak v odpisoch a jednak v nevyplatených dividendách, ktoré sú zhruba na úrovni 300 miliónov eur. Tie si akcionári počas posledných niekoľkých rokov nezobrali. Okrem rezerv je to aj fakt, že sme súčasťou veľkej skupiny MOL.

* Rusko nedávno varovalo krajiny, že môžu mať nedostatok ropy, kvôli bieloruským experimentom s venezuelskou ropou. Hrozí nám nedostatok?

Nemyslím si, že sa treba zásadne báť. Existuje dohoda s ukrajinskou vládou, že ropa v reverze nepôjde. Samozrejme, výkyvy môžu byť tri-štyri dni. No je pravda, že aj pre Bielorusko je nezmyselné brať venezuelskú ropu, veď má lacnejšiu ruskú.

* Na rozdiel od plynovodu tu máme alternatívu. Postačila by?

Existuje odskúšaný ropovod Adria. Slovnaft by tak šiel kvôli menšiemu priemeru rúry ropovodu Adria na polovicu výkonu, no ropu by mal. Dokonca by mohol tlačiť ropu naspäť aj cez Maďarsko na Ukrajinu a odtiaľ naspäť do Budkoviec. Je tu tiež možný reverz z Česka, no aj tam sú kapacity menšie. Iná je aj kvalita ropy. Slovnaft je nastavený na spracovanie ruskej ťažkej a sírnatej ropy, takže by sme výrobné jednotky museli prestavať. Je to pre nás výzva.

* Štatistiky už hovoria o oživení priemyslu. Cítite ho?

Oživenie spotreby áno, po úprave spotrebnej dane hlavne spotreby dieselu, benzínu menej. Pri dieseli a nafte skončíme na ročnej báze s nárastom 15 – 16 percent. Od zníženia spotrebnej dane je to na mesačnej báze okolo 18 – 19 percent. No máme trhy aj v Česku, Rakúsku či Poľsku, kde spotreba trhu v absolútnej miere klesá, v najlepšom prípade stagnuje. Musím povedať, že neexistuje v Európe ani v našom regióne trh, kde by sme nemuseli bojovať s konkurenciou doslova o každý liter.

* Viete si predstaviť, že dnes by ste neboli súčasťou MOL-u? Dokázal by Slovnaft prežiť v kríze sám?

Podľa mňa nie. Len nedávno prevzal MOL kontrolu nad chorvátskou rafinériou INA. Dôvodom bola jej zlá finančná situácia. V našom biznise musí človek patriť do veľkého koncernu, no nielen kvôli ekonomickým synergickým efektom, logistike či výrobnej optimalizácii. Neviem si predstaviť, že Slovnaft by robil upstream, teda ťažbu ropy alebo plynu. Vždy sme boli nastavení na jej spracovanie. Posledné dva roky však viac ako 60 percent ziskov v skupine prináša práve ťažba. Keby sme súčasťou tejto skupiny neboli, výhody zo zisku by tiež neboli.

* Keď mal OMV záujem o MOL, hovorilo sa, že by sa musel zbaviť Slovnaftu. Padla by teda spoločnosť za obeť iným na trhu?

Určite, už bolo aj vytypované, kto ju kúpi. Bola by to skupina z východnej Európy.

* Lukoil?

To nechcem konkretizovať.

* Vy sám ste pred rokmi ako advokát radili MOL-u pri akvizícii Slovnaftu. V čom bola výhoda MOL-u a v čom OMV?

Neviem to teraz odhadnúť, no kultúra Slovnaftu je asi bližšia ku kultúre, akú má MOL. Respektíve, poviem to inak. To, že Slovnaft je úspešnou firmou v rámci skupiny MOL je zrejme dôkaz toho, že tá voľba vtedy bola dobrá. Slovnaft sa technologicky, obchodne aj manažérsky posilnil. Časť našich ľudí pracuje už v Chorvátsku, Pakistane alebo inde v rámci skupiny. To by som ťažšie mohol povedať, ak by sme patrili pod OMV. Keď pozeráte na veľké firmy ako Slovnaft, tu na Slovensku je málo tých, kde 99,5 percenta vrcholového manažmetu sú Slováci.

* Mnohé ropné firmy sa v kríze pustili do predávania maloobchodnej siete. Vy máte iný názor.

No áno, maloobchodná sieť sa nevyplatí tam, kde nemáte rafinériu. My budujeme čerpacie stanice v tomto regióne, ktoré môžeme zásobovať produktmi z našich piatich skupinových rafinérií.

* Kontrolujete kvalitu paliva na svojich čerpačkách?

Áno, musíme, ale aj chceme.

* Takže by sa rozdiely v kvalite zistiť nemali?

Na našich čerpacích staniciach nie.

* Čerpáte len na Slovnafte, alebo zbehnete aj ku konkurencii?

Osobne nemám problém ísť ku konkurencii. Náš benzín je však podľa mňa najlepší, no služby nie všade. Aj preto napríklad chceme spustiť nové automaty, aby sme ponúkali lepšiu kávu.

 

Kapitáni slovenského priemyslu

V našom biznise musí človek patriť do veľkého koncernu. Neviem si predstaviť, že Slovnaft by robil upstream. Posledné dva roky však vyše 60 percent ziskov prináša ťažba.

Niekedy sa mi stane, že ma nachytajú na detailoch. No robím to už štvrtý rok a do toho biznisu som sa dostal.

Kto je Oszkár Világi

Oszkár Világi absolvoval v roku 1985 štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1992 založil právnickú kanceláriu Csekes, Világi, Drgonec & Partners. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom československého parlamentu. Od roku 2003 do roku 2005 bol členom Dozornej rady Slovnaftu. Od marca 2006 je generálnym riaditeľom koncernu. Od apríla 2009 je aj predsedom Predstavenstva Slovnaftu.

Copyright | Copyright Ecopress, a.s

Foto popis | Oszkár Világi s vizualizáciou nového dizajnu čerpacích staníc Slovnaft.
Foto autor | Snímka: HN/Pavol Funtál, Vizualizácia: NEO Design

O autorovi | Slávka Boldocká, slavka.boldocka@ecopress.sk