Slušnosť
Ospravedlňujem sa čitateľovi, že v tomto článku budem osobný, ale som presvedčený, že keď človeka napadnú ľudia, ktorí zneužívajú svoje spoločenské a profesionálne postavenie, tak sa musí brániť.
V Slovnafte sme nedávno dokončili veľkú investíciu v hodnote 300 miliónov eur. Bez štátnej pomoci a s veľkým dosahom na štátny rozpočet (keď počítame iba odvody DPH), čo bol dôvod, aby sme pozvali premiéra ako najvyššieho predstaviteľa štátnej správy, veď je to moment, keď sa firma po dobre odvedenej práci chce trošku pochváliť. Mladá redaktorka sa ma pri tejto príležitosti začala vypytovať na môj názor na správu údajných nelegálnych odposluchov na Vazovovej ulici. Prečo jej trvalo 4 roky od medializácie kauzy, aby sa ku mne dopracovala a zneužila odovzdávanie investície? Reportáž potom odvysielali na Sviatok všetkých svätých. Ak chcem porovnať jej počínanie, tak niečo obdobné by bolo, ak by som išiel pred pár mesiacmi na jej svadbu s kamerami a začal by som sa vypytovať jej svokra, šéfa veľkej IT firmy, na možné korupčné prostredie v tomto odvetví a potom by som to odvysielal v Smotánke. Na sociálnej sieti ešte poznamenala, že „skoro sme naňho zabudli“, čo si možno vysvetliť ako brigádu dobrovoľníkov politickej strany alebo ako aktivitu spolku mladých neviest šéfov IT firiem – ktoré kým muži fajčia cigary, nevesty pri káve riešia ľudí, ktorí nedali objednávku mužovým firmám.
Potom nastúpil pán Lipšic, ktorý na stránkach týchto novín o mne napísal, že som nepoctivý človek. Keďže som pána Lipšica videl trikrát v živote a z toho dvakrát ako koncipienta pána Valka v ich kancelárii, tak sa o mne mohol vyjadriť iba v rovine občianskej, v rovine ľudskej asi ťažko.
V rovine občianskej sa cítim ako poctivý občan Slovenskej republiky, ktorý za posledných 25 rokov každý rok platí dane, bol som vyznamenaný pred 12 rokmi ako jeden z 10 poplatníkov, ktorý platí najviac daní (toto vyznamenanie udelil Ústredný daňový úrad iba raz v svojej histórii) a každý rok platím viac daní ako v ten predošlý. Som zakladateľ a prispievateľ do najväčšej súkromnej nadácie na Slovensku, ktorá za 20 rokov existencie podporila 960 projektov, ktorých cieľom je demokratizácia a modernizácia Slovenska. Aj ako fyzická osoba som začal alebo inicioval desiatky občianskych projektov. Možno sú medzi nami aj lepší občania, ale nie som ten, ktorého môže súdiť pán Lipšic.
A do tretice sa o mne vyjadril pán Tom Nicholson, ktorý reportáž pochopil tak, možno pod silným vplyvom Všetkých svätých alebo iných vplyvov, že sa nechcem vyjadriť k otázke, či som bol na Vazovovej ulici. Nebol som nikdy na Vazovovej ulici, ani neviem, kde je, podobne ako som nikdy nemal telefónne číslo na šéfa bratislavského podsvetia, ani som s ním neviedol dlhé telefónne rozhovory ako pán Nicholson. Možno by mohol prepis týchto rozhovorov zverejniť, aby sme sa dozvedeli niečo viac o mafii. To je jeden z dôvodov, aby ma pán Nicholson nemohol oslovovať v blogu Oskar, a viem ešte o ďalších.
