Press

Strany nie sú všemohúce ani vševediace

Publikováno 22.6.2013 - Új szó - Rubrika: Sobotňajší hosť | Strana: 9 | Téma: Slovnaft

Oszkár Világi: Miestne komunity svojím ráznym stanoviskom môžu odradiť strany od toho, aby si predsavzali nesplniteľné veci.

Vlani v januári vyhlásil, že by sa rád vyjadril k spoločenským problémom, no nechce rozvíriť hladinu pred voľbami. Teraz ten čas prišiel. Porozprávali sme sa s Oszkárom Világim, generálnym riaditeľom Slovnaftu, známou osobnosťou maďarskej komunity na Slovensku.

MOLNÁR NORBERT
MÓZES SZABOLCS

Koho ste volili vo vlaňajších parlamentných voľbách?

(dlhá odmlka)

Nebolo to predsa tak dávno…

Dosť cynický začiatok, teda táto posledná zmienka. Je to podľa mňa súkromná záležitosť. Ale volil som stranu Most-Híd. Doma sme veľa diskutovali, či vôbec ísť voliť. Manželka bola proti. Podľa nej vláda, ktorá si nedokáže udržať moc, si nezaslúži naše hlasy. A tiež pri tak silnej asimilácii je veľkým luxusom hlasovať za stranu (mala tým na mysli Most-Híd), v ktorej je toľko ľudí s dvojakou identitou. Keď nás ubúda, nemôžeme robiť kompromisy. V mnohých veciach s ňou súhlasím. Nie preto som išiel voliť, lebo som bol presvedčený, že z dvoch strán môžem s dobrým svedomím hlasovať za jednu. Most-Híd som volil, lebo na kandidátke boli traja ľudia, ktorých považujem za priateľov. Nedokázal som sa však stotožniť s nimi tak, ako na predchádzajúcich voľbách, keď som volil na základe stabilnej hodnotovej orientácie.

To znamená, že ste volili z nutnosti.

Nie. Nejsť voliť sa mi zdalo oportunistickým viac, ako voliť takú stranu, s ktorou sa nemôžem v plnej miere stotožniť.

Bola voľba jednoduchšia, keď sme mali len jednu stranu?

Áno. Jedna maďarská strana vysielala oveľa jasnejšie politické signály, aj keď sa vo vnútri odohrávali konflikty.

Bolo by lepšie, keby sa dve strany dali opäť dohromady?

Hovorí sa, že keď sa niečo rozpadne, ťažko sa znovu spojí. Ja tomu neverím. Keď sa zjednotili tri strany, aj vtedy sa objavili hlasy, že to nebude fungovať. Na druhej strane to však závisí aj od imidžu týchto strán. Ak sa na seba podobajú, ľahšie nájdu spoločnú reč. Ale aj existencia dvoch strán má svoje pozitíva. Napríklad, keď hodnotím pomery v Dunajskej Strede -konečne sa v samospráve vytvorila vnútorná opozícia. Teraz je tam takmer rovnovážna situácia. Ale vzhľadom na výsledky dvoch ostatných parlamentných volieb, je vážny problém, že sa stratilo 100 tisíc maďarských hlasov. Keby dve strany uzatvorili koalíciu – čo som osobne podporoval – vytvoril by sa iný pomer síl v parlamente. Napríklad Smer by nemal takú väčšinu.

Urobili ste niečo preto, aby takáto koalícia vznikla?

Boli rozhovory, v ktorých som vyjadril svoj názor. V rámci svojich možností a schopností som pre koalíciu urobil všetko. Že sa tak nestalo, bolo následkom osobných rozhodnutí. Osobné urážky majú odvtedy ešte väčší vplyv. Za rozhodnutiami politikov však netreba hľadať hlboké filozofické dôvody. Tí, ktorí boli za koalíciu, boli v obidvoch stranách v menšine. Museli by sa konfrontovať s väčšinou a museli by tvrdo obhajovať svoj názor – a do toho sa pustil málokto.

Viacerí špičkoví politici argumentovali, že ľudia by po troch rokoch nenávisti a šarvátok neverili koalícii. Podľa strany Most-Híd by to neprinieslo ani synergický efekt.

Áno, povedali, že mnohí by nešli voliť, ale na druhej strane, keby uskutočnili spoločnú kampaň, prečo by voliči nepodporili spoločnú koalíciu? Keby strany komunikovali vhodným spôsobom, 18 mandátov by bolo celkom realistickým cieľom a väčšina voličov určite to vedela podporiť. Jednoducho hrali na osobné víťazstvo, nie na spoločný úspech.

Spomínali ste, že v Dunajskej Strede je dobre, že sa vytvorila konkurencia. Nie je užitočné pre celú maďarskú komunitu, že ľudia majú na výber?

Na miestnej úrovni to je dobré, možno to funguje aj na regionálnej úrovni. Ale na celoštátnej úrovni existuje veľké riziko, že sa ani jedna z týchto strán nedostane do parlamentu. Momentálne nevidím víziu týchto strán, ich predstavu o južnom Slovensku.

Mala pred rokom 2009 jednotná SMK svoj vlastný obraz, vlastnú víziu?p>

Áno. Robila sa politika na základe dvoch princípov: SMK vystupovala jednak ako silná regionálna strana, na druhej strane sa snažila zohrávať rozhodujúcu rolu aj v celoštátnych otázkach. Je to jasnejší vzorec, ako keď poviem: som maďarská strana na Slovensku, ale myslím si, že časť maďarských voličov nie je natoľko maďarská, že by som s nimi mohol spolupracovať. Je to schizofrenická predstava. Alebo: sme strana pôsobiaca po celom Slovensku, ale časť svojich voličov chceme zorganizovať z oblastí, kde žijú Maďari. Pritom chceme, aby Slováci verili v to, že zastupujeme ich záujmy rovnako ako záujmy národností. Tieto princípy sa mi nepozdávajú.

Údajne ste pred voľbami v roku 2012 ponúkli SMK pomoc. Je to pravda?

Nikomu som pomoc neponúkal. To je fáma. Chcel som pomôcť jedine koalícii. V takomto spojení vidím omnoho väčší potenciál, aký teraz dokážu ponúknuť. Verím v spoluprácu a dohodu. Opakujem - nabudúce nesmieme vyhodiť oknom 100 tisíc hlasov. Na druhej strane Však politickým stranám často prisudzujeme silnejšiu rolu, ako v skutočnosti majú. Očakávame od nich všetky riešenia a tieto očakávania zaťažujú aj strany samotné. Oveľa viac verím v silu spoločného úsilia a a záujmových skupín. Spoločným postupom dokážu urobiť viac pre záujmy regiónu alebo obce. Keď spoločenstvo dokáže sformulovať svoje záujmy, ťažko mu strana povie, aby bol v centre Žitného ostrova vybudovaný závod na výrobu akumulátorov alebo v Štúrove vytvorená spaľovňa starých pneumatík. Žiaľ, občas aj politické strany podporujú takéto plány. Miestne komunity svojím ráznym stanoviskom môžu odradiť strany od toho, aby si predsavzali nesplniteľné veci.

K industrializácii južného Slovenska by sa vyžadovalo vybudovanie diaľnice, to však miestne komunity nedosiahnu.

Nemyslím si, že južné Slovensko potrebuje spriemyselňovať. Hodnoty Južného Slovenska sú v poľnohospodárstve a miestnej turistike. Väčšina jeho obyvateľov aj v minulosti žila z pestovania zeleniny alebo chovu domácich zvierat: bolo to riešenie, stratégia prežitia aj v časoch veľkej biedy. Podľa mňa by sme sa pomaly mali vrátiť k týmto tradíciám. Nemyslím si, že diaľnica je riešením na problémy regiónu – to do našich regiónov prinesie len cudzincov, čo môže mať negatívny vplyv na našu identitu. Považujem za oveľa dôležitejšie hovoriť o tom, aby Žitný ostrov mal – módne povedané – svoj brand. Aby bol takou krajinou, kam sa ľudia pôjdu dobre najesť a odpočinúť si.

Poznáte také občianske iniciatívy, ktoré si vytýčili tento cieľ?

V nespočetnom množstve. Na Žitnom ostrove napríklad obce spoločne vystupujú v záujme budovania cyklistických chodníkov, predložili spoločné projekty, vyhrali a v tomto roku bude vybudovaných ďalších 40 km. Alebo jednoduchší príklad: Dni obcí. Keby sme všetky Dni obcí na Žitnom ostrove spojili do jedného Festivalu žitnoostrovskej kultúry, možno by sme mali presne toľko akcií ako doteraz, ale určite by sme pritiahli viac návštevníkov. Tieto iniciatívy by sa mali len spojiť – a toto napríklad nie je úlohou politickej strany. Jej úloha je v niečom inom.

Keby to tak bolo, pomaly by bolo jedno, či sa strana dostane do parlamentu alebo nie...

To tiež nie. Politické zastúpenie na najvyššej úrovni potrebujeme. Ale ľudia chcú zvíťaziť. Politika je boj, v ktorom sú víťazi, aj porazení. My sa musíme posilniť v presvedčení, že sme schopní dosiahnuť určité politické ciele. Strany však v súčasnosti nedokážu riešiť vlastné ambície ani ambície malých spoločenstiev. Takto sa stráca mnoho energie. Chcem zdôrazniť, že potrebujeme politickú reprezentáciu – a strany sú dôležité inštitúty parlamentnej demokracie. Ale nie sú všemohúce, ani vševediace.

V čom je podľa vás problém v našom spoločenskom živote?

Naša komunita nemá sebadôveru. A keďže ľudia neveria v silu spoločenstva, každý sa snaží riešiť svoje problémy individuálne, na to je však príliš slabý.

Čo by sa malo robiť v politike?

Napríklad by sme mali postaviť vlastného kandidáta na prezidenta. Aj to, že sme 20 rokov neboli schopní postaviť vlastného prezidentského kandidáta, hovorí samo za seba. Neodvážime sa povedať, že to dokážeme.

Máte aj predstavu, koho?

Keby som povedal meno, v tom momente by som zmaril jeho šance.

Ako by ste definovali Maďara na Slovensku?

Je uzavretý do seba. Mohli by sme mať väčší nadhľad ako väčšinový národ, keďže sme vyrástli na hranici dvoch kultúr, maďarskej a slovanskej. Myslím si, že by sme mohli vyťažiť viac výhod z pozície „slovenského Maďara“, ale z nejakého dôvodu to nefunguje. Veľkým problémom napríklad je, že maďarské školy na Slovensku sú málo efektívne. Keď to však niekto povie nahlas, je problém – o tom sa jednoducho nahlas nehovorí. Často sa spomína sebaurčenie. Školstvo máme viac rokov vo svojich rukách – väčšina našich škôl je pod dozorom miestnych politikov maďarských strán. A stalo sa niečo? Prečo nemáme elitné školy? Stále hovoríme, že si máme vlastné veci riadiť sami. Ale riadnime si ich? Sú v poriadku? Táto otázka je napríklad výsostne straníckou úlohou.

A keď už nemáme elitné školy, mali by sme mať elitné mužstvo? Potrebujú Maďari na Slovensku dobrý DAC?

Existujú niektoré inštitúcie Maďarov na Slovensku, ktoré máme zachovať a zveľaďovať. Také sú napríklad naše divadlá. Alebo Fórum inštitút pre výskum menšín, ktorý je fantastickou zásobárňou obrovského informačného materiálu. Do tohto radu patrí napríklad aj Csemadok, ktorý sa však pre svoju straníckosť v posledných rokoch dostal na okraj. Aj DAC je určitou inštitúciou, symbolom Maďarov na Slovensku.

Pomohol by hodnoverný, nový DAC našej sebaidentifikácii?

Určite. Šport zohráva dôležitú úlohu v posilnení identity. Považujem za dôležité, aby chlapci z južného Slovenska mali kde pokračovať, aby mali mužstvo, ktoré naozaj považujú za svoje. Problémom dnešného DAC je, že síce nesie tento názov, ale nestotožňuje sa s ním.

DAC sa dostal do prvej ligy, tešíte sa tomu?

Nejde o to, že DAC zabodoval – takýto úspech neoslavuje len 500 alebo 1000 ľudí.

Chcete ešte získať klub od Mohseniovcov?

Už o tom nerozmýšľam. Kto hrá v Dunajskej Strede, je v zásade len otázkou licencie. Dnes je už na Slovensku toľko vecí na predaj – v tom problém nevidím.

Vybudovať klub je však namáhavé. Mali by ste na to silu popri Slovnafte?

Vybudovať klub je obrovská práca. Možno nemám toľko sily, koľko mám nápadov a predstáv. Je to tak, ale nesmieme žiť s tým, že neexistujú riešenia a nemáme vízie. Všade okolo sú problémy a ťažko sa hľadajú riešenia. Treba ale posilniť našu vieru a odhodlanosť a pracovať spolu pre spoločné ciele – vtedy sa nájdu aj riešenia.