Systémový "socík" v školstve
Všetci, ktorí sme zažili socialistický model vzdelávania, vieme, že v sebe mal zakódované choré prvky. Jedným z nich boli kvóty na jednotlivé profesie, pretože platilo, že vzdelanie nebolo pre tých, ktorí nemali dobré kádrové posudky a k tomu sa navyše miešala propaganda s exaktnými vedami. Takmer všetci sme vedeli, kam patríme podľa poslušnosti alebo vzdoru rodičov a iba málokomu sa tieto silné väzby podarilo prelomiť.
Vďaka týmto socialistickým direktívam sa však dopredu vedelo, koľko murárov, krajčírok a baletných sólistov naša spoločnosť potrebuje na naplnenie zámerov zjazdov KSČ. Sprievodným javom boli aj neschopní lekári alebo murári, ktorí nevedeli namiešať maltu, ale to patrilo k tej dobe plnej rodinkárstva a povinných úplatkov. Po roku 1989 sme nahradili tento exces ďalším... Nebol to radikálny skok alebo postupné kroky, ktoré doviedli naše školstvo do situácie, že prestalo komunikovať s okolím. Dospeli sme do štádia, keď máme armádu nezamestnaných právnikov a filozofov a voľné pracovné miesta pre technikov, ktoré nedokážeme obsadiť. Nastala systémová chyba. Nemožno z nej viniť študentov ani ich rodičov, veď predstava vysokoškolského diplomu je lákavejšia ako výučný list. Navyše existuje elementárna sloboda výberu povolania s množstvom ponúk od štátnych, súkromných, katolíckych, bilingválnych či výberových vzdelávacích ustanovizní, tak prečo ju nevyužiť. Štát však v oblasti školstva úplne zaspal. Celkom prirodzene mal zasiahnuť – nie direktívne ako v minulosti, ale motivačne. Keď ťaháte školy z obmedzeného rozpočtu, tak alokácia zdrojov v rámci jednotlivých typov škôl je objektívna. Preto jediné obmedzenie, ktoré v demokratickom štáte je povolené, je obmedzenie finančné, ktoré je zároveň najúčinnejšie. Tento nástroj však žiadna vláda s nefunkčnou linkou medzi trhom a školstvom nepoužila. Aj preto máme nielen obrovskú dieru na pracovnom trhu, ale mizernú výkonnosť pod priemerom OECD v úrovni dosiahnutého vzdelania a jeho kvality. Pseudosolidárne rozdeľujeme to málo, čo ide do školstva – napríklad v roku 2012 iba 3,8 percenta HDP, pričom len priemer EÚ 27 bol 5,3 percenta! Menej v porovnaní s nami dávajú už len Bulharsko a Rumunsko.
Na záver dovoľte inzertnú fikciu, ktorá sa onedlho môže stať realitou: Hľadáme zváračov bez praxe, vítaní sú oční a mozgoví chirurgovia a konzervatoristi na strunových a sláčikových nástrojoch kvôli motorike. Zn.: zvárať vás naučíme. Nástup ihneď po zaškolení.
