Taktická symfónia Fideszu
Publikováno - Hospodárske noviny, apríl 2014
Vo všeobecnosti platí, že voľby sa málokedy dajú zhodnotiť bez emócií. Vždy sú víťazi a porazení. Každý, kto hovorí o voľbách, stotožňuje sa s jednými alebo druhými.
Skutočnosť, že hodnotím voľby v Maďarsku z pozície nevoliča, mi dáva určitý odstup od pozitívnych alebo negatívnych emócií. Čo sa tam udialo pred týždňom, nepovažujem za víťazstvo pravice alebo ľavice, ale skôr za úspešné naplnenie taktiky Fideszu. Voľby 2014 boli už od tých predchádzajúcich v roku 2010 plne v taktickej réžii vládneho Fideszu a ostatní účastníci iba reagovali na situácie, ktoré tvoril Fidesz.
Prvým míľnikom tohto taktického cyklu bolo prijatie novej ústavy, v rámci ktorej sa znížil počet poslancov z pôvodných 386 na 199. Znížiť počet poslancov je vždy pozitívna správa pre voličov, takže je to populárny krok. Spolu s touto zmenou však prišli aj ďalšie, veľmi výrazné zmeny: zmena hraníc väčšinových jednomandátových voličských obvodov a tiež, že z dvojkolových hlavných volieb sa stali iba jednokolové. Takže víťaz „už prvého“ kola sa stal poslancom. Rozdiel hlasov medzi ním a druhým kandidátom sa ešte pripočítal k hlasom, ktoré voliči dali strane, keďže v Maďarsku každý z voličov má dva hlasy – jeden pre jednotlivca, druhý pre stranu. Fidesz mal na podporu vždy približne 50 percent rozhodnutých voličov, takže sa dalo predpokladať, že z toho vzíde najlepšie. Napriek veľkej ľavicovej koalícii sa opozícia musela o hlasy deliť aj s Jobbikom.
Paralelne s inštitucionálnymi zmenami sa začala pred dva a pol rokom aj komunikačná kampaň Fideszu. Opozícia v tom čase ešte len riešila, kto bude vôbec opozíciou – či jednotlivé strany, alebo koalícia. Témy, ktoré nadniesol Fidesz, boli ústrednými témami volieb až do konca volebnej kampane. Opozícia nevedela nové témy otvoriť a nedokázala sa vyrovnať ani s mediálnou silou „profideszovských“ médií.
Tretím pilierom tejto taktiky bola osoba premiéra, ktorý zároveň ako líder strany s jasnou víziou vedie Maďarsko. Opoziční lídri sa vedeli vymedziť len proti Orbánovi, to, čo chcel on, oni nechceli. Nevedeli ho pritlačiť k otvorenej konfrontácii ani spochybniť jeho autoritu medzi jeho či nerozhodnutými voličmi.
Výsledkom tejto veľkej taktickej symfónie je, že približne 25 percent hlasov oprávnených voličov pomohlo získať Fideszu v parlamente dvojtretinovú väčšinu, kým opozícii 25 percent zabezpečilo iba menšinu. Bolo to ako z veľkých manažérskych kníh, v správnom čase vytýčený cieľ, správne zvolené prostriedky a silný vedúci.
